1. Ako by si jednou vetou opísal vlastný príbeh?
Ktorý? :DPo tom, ako mi napadol námet mojej najnovšej poviedky, sa nevenujem ničomu inému. Je to príbeh o mladej dáme (slovné spojenie mladá dáma volím kvôli steampunkovému viktoriánskemu prostrediu, nikto nevie presne určiť, koľko má Cressida rokov), ktorá podstatnú väčšinu svojho života venuje vzdelávaniu, mágii, etikete či histórii, no keď sa zotmie, je nútená zakrádať sa temnými chodbami, so sekerou v rukách, vykonávajúc špinavú prácu, aby moc a majetok jej krutého a tyranského otca neprestajne rástli. [zložené súvetie je tiež veta, všakže...]
Niežeby som popri Vitaj v Pekle, Cressida, zabudla na Asdryine cesty tmou. Celý projekt Zo zákulisia príbehov som venovala Asdryi, jej príbeh musí byť naozaj komplexný, kým Cressida je v podstate jednohubka, poviedka, o ktorej som sa len chcela zmieniť. Žiaden hlavný projekt, ani nič podobné.
Ako by som teda jednou vetou opísala Asdryine cesty tmou? Ide o príbeh dievčaťa, ktoré sa jedného dňa zobudí na inom mieste, v inom čase a inom tele, príbeh dievčaťa, ktoré sa znovu narodilo, aby vyhrávalo boje nad hrôzami upadajúceho sveta a zároveň podľahlo nepriateľom, ktorých vidí a počuje iba ona.
2. Píšeš si anotácie? Pokiaľ áno, zdá sa ti to jednoduché alebo práve naopak?
Áno, anotácie píšem ešte predtým, ako sa vôbec vrhnem do písania samotného príbehu. Je to jediná vec, ktorú okrem neho napíšem do počítača/na papier, a píšu sa mi veľmi ťažko. V podstate sú mojím prvým reálnym kontaktom s príbehom a častokrát zistím, že myšlienky, ktoré napíšem neznejú tak dobre, ako zneli v mojej hlave. Tak sa zaseknem a radšej sa opäť dám do plánovania. Také tie normálnejšie anotácie sa mi nikdy nepodaria skôr ako na štvrtý pokus.3. Ako ti to ide s návrhmi obálok, máp či iných ilustrácií k príbehu?
Obálky robím sama a hoci nemôžem povedať, že by som na ne bola hrdá, dajú sa zniesť, čo o mapách povedať nemôžem. Prach a bieda. :D4. Propaguješ svoj príbeh prostredníctvom sociálnych médií?
Nie. Som rezolútne proti propagácii cez sociálne média a nielen pokiaľ ide o príbehy. Človek by mal robiť takéto veci pre zábavu a nie kvôli tomu, aby sa zviditeľnil. A okrem toho, žiaden z mojich príbehov nie je v stave, aby som ho vôbec mohla propagovať. Ak by sa niekedy niektorý dostal do štádia, kedy by som považovala oboznámiť s ním akúkoľvek verejnosť za dobrý nápad, propagovanie cez sociálne siete by bolo to posledné, čo by som urobila.Iste, písala som na Wattpad, no to bolo kvôli túžbe po spätnej väzbe od niekoho nestranného a dúfaniu, že sa mi dostane patričných skúseností a niekoľkých vhodných rád vďaka príbehom, ku ktorým som si ani nedokázala nájsť cestu.