stránky

19. 1. 2016

Zo zákulisia príbehov #1: Spisovateľské predsavzatia

Zdravím, vítam Vás pri najnovšom článku! Ide o projekt, do ktorého som sa zapojila, týkajúci sa môjho písania. Jednoducho som si povedala, že s mojimi príbehmi treba už čosi robiť a tento projekt je vhodná príležitosť. Iniciátorkami sú Lyn a Moon. Pôjde o otázky, na ktoré budem(e) odpovedať. Viac sa dozviete na ich stránkach.


Téma na január je nasledovná: Spisovateľské predsavzatia


1. Mala si minulý rok nejaké spisovateľské predsavzatia? Ak áno, aké?

Nikdy si nedávam predsavzatia týkajúce sa hocičoho, pretože ich nikdy nesplním. Ani s písaním na tom nie som inak.

2. Na čo by si sa chcela v písaní sústrediť tento rok?

Určite by som chcela písať novelku Asdryine cesty tmou. Asdryine cesty tmou je psychologické rozprávanie o živote intoverta a sociofobika so značnými autobiografickými prvkami, spolu s prvkami fantasy. Hlavnou hrdinkou je osemnásťročné dievča postihnuté albinizmom. Všetko sa začína dňom, kedy Asdrya zomrie a zobúdza sa v inom tele, v inom, cudzom svete, no ako sa zdá, ona pre ľudí, ktorých odrazu stretáva, cudzinkou nie je. Prenasledujú ju nočné mory, halucinácie a tancujúce tiene, zatiaľ čo ona sa snaží zvyknúť si na nový život. V pozadí krutého samozrejem zúri občianska vojna, do ktorej sa voľky-nevoľky zapletie aj Asdrya.

Je to príbeh plný napätia, neprajúceho osudu, zázrakov a...smrti. Alebo sa o to aspoň budem snažiť.

Tým vlastne posúvam TT-čko na vedľajšiu koľaj, pretože sériu takého kalibru ako prvotinu rozhodne nedám. A tiež by som sa rada venovala jednodielnym príbehom, ktoré milujem najviac na svete.

Áno, musela som sem dať cover z Wattpadu.


3. Vymenuj niekoľko oblastí, na ktorých chceš tento rok zapracovať (napríklad blogovanie, čítanie alebo iné).

Určite písanie a čítanie. Ale hlavne to písanie, keďže mám už plné zuby ľudí, ktorí mi vravia, že nemám na to vydať vlastnú knihu. Takisto by som mohla trochu poopraviť blog a moje skills s vytváraním trailerov.

4. Je v tvojom príbehu nejaká postava, ktorej by si chcela dať viac priestoru?

Určite nie.  Každý má v mojich príbehoch svoje čestné miesto a ak chcem nejakej postave dopriať viac priestoru, skrátka to urobím a nebudem o tom takto uvažovať.


5. Napreduje tvoj príbeh smerom, ktorý si si na začiatku určila?

Nikdy. Pred začatím si vždy naplánujem dej, no počas písania ho mením, vylepšujem. Som strašný perfekcionista, a to čo napíšem teraz a páči sa mi to, sa mi zaručene o dva mesiace páčiť nebude.
Možno by bolo príhodné, keby sa nejakú poviedku vôbec dokončila, nakoľko sa mi to zväčša nepodarí.

6. Vieš, ako sa skončí tvoj príbeh?

Áno. Koniec viem vždy skôr ako poriadnu zápletku, lenže zvyčajne sa k nemu nedopracujem a začnem písať úplne niečo iné. Som expert na tragické konce a dosť veľký tyran postáv (keď chcú byť šťastní, musia pre to aj niečo obetovať, šťastie a úspech si treba vydobiť) čo veľa ľudí neschvaľuje. Niežeby mi na tom záležalo. Moji protagonisti skôr ronia krvavé slzy, ako sa kúpu v zlate.


                                                                             (url obrázka)

Tú sa končia otázky na január. Ak píšete, neváhajte a zapojte sa. Som zvedavá, čo si Lyn s Moon pre nás pripravia nabudúce :)




14 komentárov :

  1. Na začiatok musím povedať, že Asdryine cesty tmou znejú fest dobre! Je to originálne a zaujímavé, tak budem držať palce, aby sa ti to podarilo dopísať :)
    Inak ak ti niekto povie, že nemáš na to vydať knihu, tak ho pošli pekne tam, kam slnko nesvieti. On nevie, aké ťažké je napísať knihu a už len to, že príbeh dokončíš je dôvod na oslavu. Úprimne, nemám rada, takých ľudí, ktorí mi hovoria, že na niečo nemám, pretože kto sú oni, aby nám to hovorili? Sme predsa strojcami vlastného osudu a pokiaľ tú knihu budeš veľmi chcieť vydať a urobíš pre to všetko, čo sa dá, tak ju vydáš! :D
    Ja som inak tiež celkom tyran postáv a podľa mňa to nie je zlé... samozrejme, pokiaľ to týranie má nejaký zmysel a nejako to tvorí postavu. A podľa mňa je oveľa zaujímavejšie sledovať postavu, ako sa bije s tým nešťastím, ktoré jej autor nadelí ako sledovať postavu, ktorej všetko spadne do lona a život je pre ňu prechádzkou ružovou záhradou, takže len v tom pokračuj. :)
    Inak som veľmi rada, že si sa zapojila :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Súhlasím, vďaka za pozitívne slová. Viem, že vydať knihu je skutočne ťažké, no to neznamená, že musia dupať po sebavedomí človeku, ktorí je aj tak už plný pochybností.
      Tiež si myslím, že je dôležité, aby mal príbeh nejakú vnútornú logiku.
      Vždy mi vravia: „Ty si aký sadista, to čo si mu spravila?!“, zbytočne budem vysvetľovať, že to je nevyhnutné, aby dej bežal, ako mal.
      Ja som zasa vďačná za projekt :)

      Odstrániť
  2. Zistila som, že je fakt vtipné, ako si všetci nedávame predsavzatia, lebo by sme ich aj tak nesplnili :D :D
    Súhlasím so Simi, ten príbeh vyzerá fakt zaujímavo. Ešte som o niečom takom teda nepočula, ako ti niečo také vôbec napadlo? :D Aj keď asi by som sa nemala čudovať, keďže v mojej chorej mysli sa zjaví všetko možné a potom sa aj sama čudujem nad tým, kde som k tomu nápadu došla. Veľa autorov má skvelé nápady, len rozdiel je v tom, že niektorí ich vedia dať na papier a niektorí nie. Alebo sa o to väčšina z nás aspoň snaží.

    Ja som inak zistila, že by som aj rada napísala niečo jednodielne, ale nech sa pustím do hocičoho, vždy sa nakoniec vrátim ku Kronike alebo aj z nápadu na jednodielny príbeh spravím nakoniec niekoľko dielov. Ale zase to sú fakt ešte len nápady, keďže už pár rokov ma naplno zamestnáva iba jeden príbeh a mám dojem, že už aj z toho mi ide niekedy vybuchnúť hlava. Obdivujem ľudí, ktorí vedia písať viac vecí naraz. Ja by som sa na to nedokázala sústrediť. Ak už raz začnem, neviem sa zrazu prepnúť a skočiť na písanie iného príbehu a takto to striedať podľa nálady.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej. To už som aj ja postrehla :D
      Netuším, pri počúvaní hudby v starej islandčine mi to nejak zaiskrilo v hlave :D
      Dať nápad na papier býva problém. Bolo mi povedané, že mám dobrú slovnú zásobu a štylizáciu, že z mojich príbehov srší úprimné nadšenie pre rozprávanie. A ako to už býva, komplimenty nakopnú a ja teraz snívam o písaní niečoho kvalitného.
      Ja zasa nedokážem písať iba jednu vec a ak áno, musí byť aspoň 20 hlavných hrdinov, ktorých očami príbeh vidím a rozsiahle opisy. Mám problémy so slohmi, pretože nám zadajú nejakú odveci tému a napíšte 250 slov. A profesorka je na mäkko z toho, že napíšem o tisíc viac. Komplikované línie sú mi srdcu blízke a keď má byť jeden protagonista, príbeh musí mať nejaký detektívny podtón či psycho vsuvku. Alebo potom viac vecí naraz :)

      Odstrániť
    2. Starej islandčine? :D :D :D :D Akože ja som už počula všeličo, ale toto asi ešte nie. :D :D :D

      Tak slovnú zásobu mám aj ja, ale pri rozprávaní ju neviem využiť a vyznievam niekedy ako magor, čo sa nevie vykoktať. :D Mamina mi povedala, že nechápe, ako je možné, že tak dobre píšem, a pritom neviem poskladať jednu súvislú myšlienku v rozhovore, tak aby dávala zmysel. Ale to je skôr tým, že chcem povedať veľa vecí naraz a vznikne z toho totálny blud. Keď píšem, viem si lepšie usporiadať myšlienky a zoradiť ich aj podľa dôležitosti, takže na papieri sa vlastne nebije moja myseľ s mojimi ústami. :D
      A mám dojem, že niektorí vedia zase zrozumiteľne rozprávať a nevedia písať. Ja by som v písaní pokračovala, aj keď by mi niekto povedal, že píšem strašne. Podľa mňa dôležité je, že ťa to baví. Lebo to proste z toho textu vycítiť. Keď som znechutená a mám chuť zahodiť celý rukopis, vtedy radšej nepíšem, lebo sa to odrazí v príbehu. A zase nechcem takto dokafrať niečo, na čom niekoľko rokov makám.

      Tak mňa jeden príbeh zamestnáva naplno a mám ho aj dosť zložitý. Fakt... úplne najhoršie je zjednodušiť to do čitateľnej podoby, lebo čitateľov absolútne nezaujímajú všetky tie omáčky okolo toho, iba najdôležitejšie info a to, čo sa bude diať s hlavnými postavami. Ja mám tendenciu opisovať aj to, čo netreba, lebo sa mi to zdá dôležité a teraz na to doplácam a musím škrtať a rozmiestňovať. Už som sa dokonca uchýlila aj k urobeniu obrovskej plot board a zistila som, že je to prekvapivo užitočná vec. Posúvam niektoré scény na iné miesta a dostanem vďaka tomu úplne iný náhľad na príbeh a na to, čo by sa mohlo stať alebo ako by to vyznievalo lepšie.
      Podľa mňa môžeš mať hocijako komplikovanú zápletku, najhlavnejšie je, aby si ju vedela zrozumiteľne podať čitateľovi.
      Ja sa dosť často obávam toho, že tie moje drísty nikto nepochopí, ale pritom nie je dobre podceňovať čitateľa, lebo sama som predsa knihomoľ a viem, ako funguje čitateľova myseľ. Číta, analyzuje, uvažuje nad možnými smermi, ktorými sa každý príbeh bude uberať.

      Odstrániť
    3. To nebol vtip. *poker face*
      Ja sa viem vyjadrovať iba pred istými ľuďmi, ktorých dlhšie poznám a ako tak im dôverujem. Inak som v tomto tiež ľavá :D
      Ja by som do čitateľov toľko dôvery nevkladala. Stačí, keď si prečítam nejakú "podarenú" recenziu na GR. Dávam im asi toľko nádeje ako tejto spoločnosti. Česť, veľká česť výnimkám.

      Odstrániť
  3. Nechápem ako niekto dokáže takto odrádzať ľudí od toho čo ich baví. Ja si tiež síce často hovorím, že vydať svoju knihu bude/by bolo/je nesmierne náročné až nemožné ale to neznamená, že na písanie nemám alebo som zlá spisovateľka. Jednoducho trh je krutý a ak sa skutočne rozhodnem ísť s kožou na trh, tých cestičiek je viac než dosť. Navyše, píšem pretože ma to baví a neprestala by som len, pretože sa to niekomu nepáči.
    Kniha vyzerá zaujímavo!
    Rada ich trápiš? Ja mám tendenciu robiť niekedy presný opak a cítim sa zle keď im niečo spravím. Rovnako som si vedomá, že problémy, ťažkosti a komplikovanosť rovná sa zápletka. Každý príbeh pokiaľ viem má niečo ťažké, skúša svoje postavy alebo im dáva do cesty prekážky. Veď to je celá pointa toho príbehu takže len nech sa trápia - človek si neváži niečo čo získa ľahko =).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak. Ak budem chcieť vydať knihu, cestu si nájdem, alebo spravím, ako by povedal Hannibal Barca.
      Ďakujem, tvoj príbeh, ktorý si spomínala vo svojom článku tiež vyzerá dobre, no nejdú ti vkladať komentáre, tak som sa mohla vyjadriť.
      Mám rada fantasy príbehy, no aby boli zároveň reálne. Zober si typické vojny dobro vs. zlo. Ako je možné, že dobro vyhrá, keď má zlo väčšiu armádu a dokáže bodať do chrbta? Ako je možné, že autor opisuje vojnu, kde zomierajú všetci okrem našich favoritov? Také diela nemajú logiku. Možno kvôli podobným názorom sú moje postavy zväčša fyzicky zmrzačené, so zlomeným srdcom :D

      Odstrániť
    2. Zase tie komentáre ... Do kelu s tebou blogger ...

      Dobrá poznámka =D. Pravdou je, že dobro má teda z pekla šťastie lebo sa im nejakým zázrakom podarí zabiť veliteľa/prevziať palác a pod. Je to idealistická predstava ale všetci sa jej chceme držať zubami nechtami lebo uznať opak by znamenalo, že aj my nemáme šancu a to jednoducho nejde.

      Postavy určite treba niekedy poriadne zničiť než môžu ako fénix povstať z popola =D.

      Odstrániť
    3. Ja si zasa vravím: Dokelu s automatickou klávesnicou, asi by som fakt nemala blogovať z mobilu, keď si takto nevšímam hrúbky :D
      To je vlastne celkom paradox, dobro a z pekla šťastie. Prirovnaním k fénixovi si to skvele vystihla :)

      Odstrániť
  4. Ľudí, čo druhým vravia "Ani sa nesnaž, ty na to nemáš," by som najradšej poslala dolu z najvyššieho útesu rovno na ostré skaly. Takým ľuďom treba iba povedať: "No tak sleduj ty ***" a dokázať to. Aspoň ja by som sa zaťala, už len preto, aby som dokázala, že dotyčný bol na omyle.
    Ja to mám podobne s tými postavami. Najlepšie na tom je, že keď čítam knihu, a niečo zlé sa deje mojim obľúbeným postavám, tak som úplne naštvaná. A keď píšem ja: "Tento sa zblázni z mučenia, tento skončí s vypichnutým okom, táto zase na vozíčku..." :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To mi pripomína jednu moju hlášku: „Nič nedokážem? Zavolám ti, keď ovládnem svet!" (:D)
      Ako som už spomínala v komentári vyššie, pre mňa sú také veci prijateľné. Podobné prekážky robia človeka silným. A ja mám rada silné postavy. A postavy, ktoré počas deja menia svoju osobnosť.

      Odstrániť
  5. Wow Asdryine cesty tmou vyzerajú vážne skvelo a tá obálka, je totalne psycho, ale je úžasná. Na tych ľudí by som kašľala, podľa mňa je dôležité mať v živote nejaký cieľ a držať sa ho a nie len tak pretlķať sa. Budem držať palce :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to by si mala vidieť novú obálku, ktorú som vytvorila včera :D
      Ďakujem veľmi pekne, tiež želám veľa úspechov :)

      Odstrániť