stránky

28. 11. 2015

Zvedavosť zabila mačku, spoločnosť zabila umelca a ani Young Adult knihy nie sú bez viny ↛ 1. časť

Ahojte, priatelia!
Po dlhšej dobe ma opäť chytilo blogovanie, takže snáď môžem znovu povedať, že som späť. Počas mojej absencie som si prešla opätovným presviedčaním sa, že blog oprášim. Márne. Vždy, som napísala článok a namiesto zverejnenia som ho poslala na druhý koniec vesmíru, ani jeden mi neprišiel...výnimočný?

Okrem toho, že chystám prvú blogovú Giveaway, som sa začala slávnostne učiť švédsky a zahájila hon na seriál, ktorý by ma zaujímal dlhšie ako prvých 10 dielov. Následne som si prešla zúfalým uvedomením si, že nikde nič neviem nájsť.
Ruky som mala zodraté od písania a chabých pokusov nakresliť niečo poriadne. (Celé zle, celé zle.)

Nemám rada tieto zbytočné obkecy. Pravdepodobne nikoho nezaujímajú, takže sa radšej dostaňme k samotnej téme dnešného dňa.

Ten, kto ma aspoň trochu pozná, vie, že ja a žáner young adult nie sme kamaráti (Prečo vlastne recenzujem a čítam také knižky???). YA obsahuje obrovský súbor všakovakých klišé, pre ktoré by som vraždila. Mnoho ľudí ich, naopak, vyhľadáva, takže sa asi spolu nezhodneme. Čo už, sto ľudí, sto chutí. Poďme sa teda pozrieť na vecičky, ktoré by som z YA stereotypov prepustila.


♥ Láska a naivnosť ♥

Ústredným motívom mnohých YA kníh je láska. Život je o láske a bla bla bla. A ostatné motívy tým pádom v mnohom chudobnejú. Žiadne škripce a lebky rozdrtené na kúsky? 
A prečo vždy skončia tí dvaja spolu? Nie som žiaden expert na lásku, ale jednu vec viem: je dosť malá šanca že dostanete toho, do koho ste zamilovaní. Zväčša to býva naopak: kľudne môžte stalkovať svoju údajnú druhú polovičku či plakať Niagarské vodopády, on(a) na Vás bude aj tak zvysoka viete čo.

Čo sa týka Young Adult Romance, tento žáner považujem za úplne zbytočný, nič na ňom nevidím. Nezaujala ma z neho ani jediná kniha. Možno je na vine moja cynickosť...
Prekáža mi aj hlúposť a naivnosť hlavných postáv. A hlášky, popisujúce, aký je vyvolený nežný a milý, no pritom je vášnivý a neviemčo ešte.

▲ Milostné trojuholníky ▲

Túto frašku som nikdy nepochopila. Milostných trojuholníkov sa stránim ako čert kríža. Dobre, v jednej knižke - fajn, ujde to. Ale v každej druhej YA? Koľkým dobrým knižkám ubrali (áno, možno aj pridali) čitateľov? Zoberte si taký Trón zo skla. Ďalší podarený kúsok, ktorý som kvôli tejto maškaráde nedokázala dočítať do konca, čo je asi dosť veľká škoda. Ale ja už nemám záujem. Radšej budem do nekonečna preklínať GRRM. 

Rozprávačom je dievča s podpriemerným sebavedomím, ktoré vlastne vyzerá skvelo

Okay, je milé pomáhať dnešným mladým babám so zdvihnutím sebavedomia a akceptovaním svojho tela, bez ohľadu na výšku či váhu. To, čo mi vadí, je skutočnosť, že hlavné hrdinky častokrát nazývajú seba škaredými, no z opisu vyplýva, že sú až surrealisticky krásne.

Na konci sa všetko zmení ☼

V príbehu, ktorý sa celý čas vlečie slimačím tempom na konci dochádza k prudkým zvratom, všetky problémy sa zrazu vyriešia a nastáva happy end! Moje spisovateľské ja sa krkolomne hlási o pozornosť so slovami, že v takomto prípade by lepšiu knihu napísalo ono samo.
Potom nám totiž zaniká vnútorná logika tohto príbehy a vznikajú nám diela podobné tým na Wattpade. Ibaže s lepšou gramatikou (aspoň niečo!) a štylizáciou.


» Plochosť charakterov «

Toto platí pre svätuškárske hlavné hrdinky. Až toľko sa snažia dotiahnuť ich príbeh do šťastného konca a byť dokonalé, že nemajú ani riadne povahové črty. A tiež niekedy dochádza k zanedbávniu vedľajších postaváv, ktoré mávam ja osobne omnoho radšej.

Vlastne mám toho viac ale nechcem sa ráno (ne)zobudiť so sekáčikom nejakého verného YA fanúšika v hlave, takže radšej končím. Rozdelím článok na dve časti.
Peace ✌
Ale nie. Poďte do mňa.

7 komentárov :

  1. Po 1.) Ten názov príspevku je úplne perfektný! Zabila si :D
    Po 2.) Článok je úplne skvelý :)
    Po 3.) Úplne sa hanbím za to, že súhlasím s tebou a aj tak tieto YA čítam :D :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :)
      Tak to ti teda závidím, ja by som to nedokázala :D

      Odstrániť
  2. Jup, ten názov je super. Zbytočné obkeci od teba čítam rada. Vlastne takmer od hocikoho. A so seriálmi mám veľmi podobný problém, až na to, že sa nezaseknem po desiatich dieloch, ale takmer na konci. A štve ma to.
    A k článku:
    Tieto zaraďovačky do jednotlivých žánrov vždy išli a stále idú mimo mňa. Akože sci-fi, fantasy, detektívka a romantické mi niečo hovoria, ale tam to začína a končí. Nejdem podľa žánru, idem podľa autora, obálky a popisu knihy. Radšej.
    Láska a naivnosť je niečo, čo neznášam. Myslím ako hlavný motív knihy, ktorá by mala byť o niečom inom. Napríklad Mara Dyerová - začína sa to super, akcia, tajomno - a potom príde Noah a ja si iba vlasy trhám a opäť to nedokážem dočítať dokonca.
    Milostné trojuholníky mi lezú na nervy ešte viac. Tu ani nejde o to, že sa o jednu babu bijú dvaja chalani (alebo aj o jedného chalana dve baby, ale s tým som sa ešte nestretla), ale o to, že ona sa medzi nimi nevie rozhodnúť. Buď ich miluje oboch, alebo je príliš mäkká na to, aby jednému z nich do očí povedala: "Nemám záujem, chlapče, smola." Mám k tomuto odpor, takže aj keď sa nejakému autorovi podarí tento motív dobre spracovať (Trón zo skla), je mu to nanič, už tú knihu jednoducho nedokážem mať naozaj rada. Na druhú stranu, stále je to lepšie ako Škola noci, kde má hlavná hrdinka okolo päť chlapov, ktorý sa striedajú.
    Presne! Všetky tie baby vyzerajú krásne a nie sú spokojné samy so sebou. Chcelo by to v knihách viac hrdiniek ako Eleanor - ryšavka s nadváhou s uleteným štýlom obliekania. Áno prosím.
    Ja ani neviem, či som taký koniec zažila. Ak hej, tak som ho asi radšej rýchlo vypustila z hlavy, pretože také konce sú dosť o ničom - vlastne celkovo taký typ knihy.
    A to najlepšie na koniec - hlavné hrdinky. Asi práve kvôli nim trpím hejtom na hlavné postavy.
    Vážne super článok, dobre spracovaná téma. Už len poslušne počkať na druhú časť.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V tom prípade som rada. že som Školu noci nečítala :D
      Ja mám tiež averziu na hlavné postavy (hlavne na postavy ženského pohlavia) a práve preto sa mi ťažko čítajú knihy z pohľadu jednej osoby.
      Vôbec netuším, ktorú Eleanor máš na mysli, ale čo už. Mne ide skôr o ich za vlasy pritiahnuté rozhodnutia.
      Ďakujem :)

      Odstrániť
  3. Milostné trojuholníky nemám ani ja rada, no napriek tomu ak je kniha dobre napísaná zmietam sa v nerozhodnosti rovnako ako dievča v knihe. Ale mnoho ľudí si mýli trošku pojmy s dojmami. Častokrát o milostný trojuholník vôbec nejde. Ľudia ako keby sa nevedia toľko vžiť do postavy a vidia len to čo chcú. Prečo napriek tomu tie knihy čítam? Pretože hľadám takú, ktorá bude v tomto klišé napriek tomu iná. A kupodivu som našla takých zopár. Nie veľa ale našla.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Iste, veď každá kniha je svojim spôsobom iná. Ja neznášam milostné trojuholníký, pretože zdieľa názor, že dievča, ktoré sa nedokáže rozhodnúť medzi dvoma chalanmi si nezaslúži ani jedného.

      Odstrániť
  4. Ja zväčša čítam YA knihy, ale snažím sa mať otvorenú myseľ a skúšam aj nejaké nové veci. V škole mi bolo jasne vysvetlené (nám všetkým), že ako budúci editori musíme mať prehľad... a obzvlášť vo vyššej slovenskej literatúre. :D Na čom sa niekedy fakt len smejem, lebo čítala som jednu knihu, ktorá mala asi tak ďaleko od vysokej ako ja od Grónska. Ale to je jedno. Akože profáci nám zadajú, že si máme prečítať nejakú vec, ktorú by som inak v živote nevzala do ruky a ešte horšie to je, keď ma aj nebaví. Ale zaujímalo by ma, keby si som ja navrhla im, aby si rozšírili obzory (napríklad o také fantasy), že čo by mi povedali. Asi by ma poslali doprdele s tým, že je fantasy podradná literatúra.
    Zase kecám od veci :D
    Láska mi v knihách nevadí. Ak je spracovaná dobre, beriem tom. Obzvlášť však neznášam instalove. Páči sa mi, ak si najprv autor vybuduje nejaké pevné základy príbehu... svet, zápletku a podobne a až potom sa púšťa do hlbšieho rozvíjania vzťahov. Rovnako je to aj s milostnými trojuholníkmi. Niekto ich písať vie, ale, priznajme si to, väčšina autorov to teda nevie. :D

    Knihy, kde sa celý čas nič nedeje a všetko dobré ja nasáčkované na koniec... no ak ten koniec fakt stojí za to, idem na pokračovanie, ale ak je to zase celé iba o tom, že všetko-dobré-si-odložím-na-koniec, zvyčajne knihu nedočítam.
    Čo sa týka plochosti charakterov, s tým som mala dosť problém pri postavách v knihách od slovenských autorov. Neviem prečo, ale prišli mi také o ničom a dosť suché. Česť výnimkám.

    OdpovedaťOdstrániť