stránky

20. 12. 2015

Šepot vetra - prológ

Hoya! Už dávno som chcela na blog pridať nejakú svoju tvorbu. Keď už som si povedala, že to nebudem dlhšie odkladať, prišiel na mňa spisovateľský blok, ktorý trvá už cez 2 mesiace. Preto sem pridávam pár dielov poviedky, ktorú som asi pred pol rokom začala písať pod názvom Happily (n)ever after na Wattpad. Tento rozprávkový klišé názov vychádza z hlavnej myšlienky: Každý si musí svoj šťatný koniec zaslúžiť. Nachádza sa v ňom aj môj skrytý zámer zavádzať čitateľa, aby od príbehu čakal niečo úplne iné. Nie som s príbehom veľmi spokojná, no popri všetkých svojich rozpracovaných projektoch na remake nemám čas. Kritika vítaná. Koment poteší. Gif je z Hobita.
Obrázok v pozadí covera zas z Dragon Age Inquisition.
Možno bude aj Asdrya. Možno raz príde aj ona.



Posledné lúče slnka prenikali pomedzi stromy a bodali ho do očí. Zvrtol sa na päte, pohľad upriamil na dokaličené telá, bezvládne ležiace na pláni. Na tvári mnohých bojovníkov sa aj po smrti miešal výraz utrpenia s odhodlaním, akoby sa ich poslanie na tomto svete ešte neskončilo.

Virðulegovi z hrdla vyšiel priškrtený smiech. Toto bol koniec, skutočne. Nie však koniec, ktorý by si prial, alebo skôr víťazstvo, ktoré si vysníval. Jeho muži, horliví a odhodlaní, vždy keď prišlo na plienenie a znásilňovanie, preňho nedokázali vybojovať víťazstvo v jednej z najdôležitejších bitiek. Víťazstvo proti menšiemu vojsku.

Virðuleg, prirodzene, nepočítal so skutočnosťou, že nepriateľ mohol mať moc. Nie temné sily, armádu mŕtvych či čarovné zrkadlá, podobné tomu, čo kedysi patrilo kráľovnej, aby jej vravelo, že je najkrajšia. Mal moc vládnuť. Moc vyburcovať do boja obyčajný ľud.

Pokyny boli vyslovené zreteľne a Virðuleg vedel, že stiahnuť chvost a vrátiť sa odkiaľ prišiel nemôže. Ale čo robiť mohol? Ak sa naďalej bude zdržovať v okolí tejto pekelnej brány, naisto ho nájdu. Nezáleželo na tom, ktorá strana. Úderom polnoci už nebude patriť k žiadnej.

Nikdy nebol rytierom, prísahy na jeho česť preňho nič neznamenali. Nikdy predtým nikomu neslúžil, nikoho nepočúval. Prečo to robil teraz? On bol tvorcom pravidiel, pánom hry, tým, kto kládol medze. Bol ochotný ignorovať svoju pýchu, hrdosť, aby dosiahol slávu, moc a uznanie s pomocou niekoho iného, keď sa ani nedokázal stotožniť s jeho cieľami?

Virðuleg a Hestar. Dvaja bratia. Boli rovnakí, no predsa sa líšili prioritami. Hestar chcel ríši vládnuť, Virðuleg ju pretvárať. Vtom sa jediný muž na pláni Skógur, ktorého sa ešte dotýkal život a energia v ňom prúdila v podobe červenej, železitej tekutiny rozhodol. Bolo však potrebné, viac ako potrebné, priam nutné, poistiť sa a naplánovať si každý svoj nasledujúci krok, takisto ako poučiť sa nielen z chýb ostatných, ale aj z chýb svojich. Kľúč k úspechu bol uväznený v starej, spráchnivenej veži, siahajúcej do výšky päťdesiat stôp.

Teraz bol na dokonanie sám. No napriek bolestnej strate, ktorú mu toho dňa na Skógure uštedrili kráľovskí bojovníci, vedel, že predsa len ho niektorí budú následovať. Možno dobrovoľne, možno z donútenia, nie je mu súdené tieto rozhodnutia vykonávať, ani zamýšľať sa nad nimi. Nepatria mu. Bez akýchkoľvek pochybností mohol povedať, že si bral, čo mu patrilo a čo mohol dostať.



*za chyby sa ospravedlňujem, tiež som len človek :)
Virðuleg, jedna z mojich obľúbených postáv, tvojej smrti budem ľutovať.

6 komentárov :

  1. Tá záverečná veta je hrubý spoiler (aj keď som to čítala na wattpade... neprepichol toho chlapca niekto?)
    Tvoj štýl sa mi páči, aj keď mi miestami príde takmer až vyčerpávajúci, pretože píšeš veľa dlhých súvetí - na druhú stranu, má to svoje čaro.
    Len škoda, že netuším, ako vyslovovať tie mená.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nie. Neprepichol. Vlastne ani neviem, s kým by si si ho mohla pomýliť. Dobodaný bol zatiaľ iba nepodstatný hostinský.
      Tou vetou som len chcela naznačiť, že ho mám rada, ako len autor môže mať svoju postavu rád. A že si dvakrát rozmyslím, či ho skrátim o hlavu.
      Podľa mňa je táto časť z hľadiska štýlu najľahšia.
      Mená nechávam na uváženia čítajúcich, ale ak chceš, môžem ti poslať výslovnosť všetkých mien :)

      Odstrániť
    2. To fakt? Ako sa mi to potom v hlave mohlo tak pomotať?
      Ah. Jasné že ja som to pochopila úplne odveci. Prepáč.
      Mne sa tvoj štýl páči, len mi to tak teraz napadlo.
      Aj tak si to bude čítať po svojom, ale vďaka za ponuku.

      Odstrániť
  2. Už som ti kritiku vravela, keď som to čítala na wattpade a stále si myslím, že je to super. Mne osobne vôbec dlhé súvetia a zložité vety nevadia, práve naopak - číta sa to oveľa lepšie a pôsobí to profesionálne, ja sa môžem s mojimi osemslovnými vetami strčiť :D
    Teším sa na ďalšie časti. A tiež nemám poňatia, ako by sa mali tie mená vyslovovať.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ale čoby :)
      Tvoje príbehy sú dobré, ak to môže posúdiť podľa toho malého množstva, čo som čítala :D
      Tiež si myslím, že to je omnoho profesionálnejšie. Najlepšie je, keď mi niekto povie: „Toto si nemohla písať ty, veď ty sa takto nevyjadruješ.“ Asi preto, že v bežných situáciach dávam prednosť povedaniu stručne a jasne :D

      Odstrániť