stránky

7. 4. 2016

Trón zo Skla | Sarah J. Maas

Dámy a páni, Trón zo Skla, kniha, ktorá dokázala, že aj mne možu byť milostné trojuholníky ukradnuté...


V krajine bez akejkoľvek mágie, kde vládne krutý kráľ, je na kráľovský dvor povolaná najnebezpečnejšia nájomná vrahyňa. Prichádza, aby získala späť svoju slobodu, nie aby zabila kráľa. Ak v turnaji porazí dvadsaťtri nájomných vrahov, zlodejov a žoldnierov, prepustia ju z väzenia a po štvorročnej službe ako kráľova šampiónka získa späť svoju slobodu.

Jej meno je Celaena Sardothien. Korunný princ si Celaenu na túto úlohu najal a je jej jediným spojencom. Kapitán kráľovskej gardy je zas jej pravým ochrancom. V komnatách a chodbách Zámku zo skla sa však schováva niečo oveľa nebezpečnejšie... A keď začne Celaeniných protivníkov niekto po jednom likvidovať, jej zápas o slobodu sa mení na boj o holé prežitie. Tajomný nepriateľ sa totiž neuspokojí, kým nebude ležať celý svet v troskách.


Názov: Trón zo Skla
Pôvodný názov: Throne of Glass
Autor: Sarah J. Maas
Séria: Trón zo Skla
Diel: prvý
Pôvodný jazyk: angličtina
Počet strán: 375
Vydavateľstvo: Slovart, 2015
Filmové spracovanie: cooming soon
Goodreads: 4,23*

...keď sa nájdu iné chyby.

Čítanie Trónu zo Skla mi namiesto plánovaného dňa zabralo tri razy toľko. Čakala som, že budem nadšená, no musela som to striedať s Vikingami. Začnem celkovým dojmom.

Očakávanie:

Realita:


Veľa kriku pre nič.

Zdravím, som Celaena Sardothien, ale určite ma poznáte, som totižto najlepšia a najznámejšia nájomná vrahyňa v Adarlane. Som veľmi talentovaná. 

Zopár chlapov sa potichu zachechtalo. Zaťala zuby. Smiech by ich hneď prešiel, keby začuli jej skutočné meno, keby vedeli, že tá „zlodejka šperkov by ich zaživa stiahla z kože aj bez noža.

A krásna. Vážne.

„Aká si krásna,“ ozval sa za ňou ženský hlas.
„Nemrač sa! Keď sa tak škaredo pozeráš, len si ničíš krásnu tváričku.“
„Neber to ako urážku, bábika. Krásne dámy sa vždy spájajú s princom, mala by si sa tešiť, že ťa považujú za dosť atraktívnu, aby si mohla byť jeho milenka.“
[...] očami jej kĺzal po tele  [...]
Vyzerala nádherne. Absolútne a dokonale nádherne. 
O hodinu v sprievode stráží kráčala do knižnice. Hrdo dvíhala hlavu, usmievala sa na mladých rytierov a uškŕňala na dvorné dámy, ktoré vyvaľovali oči na jej bielo-ružové šaty. Ani sa nečudovala, boli nádherné a vyzerala v nich úchvatne. 
 [...] Len kým si nikto nevšimne, ako utešene vyzeráš.
Vyzerala skôr ako kráľova bábika. 
Po absolvovaní podobných... ehm... viet, ktoré sa nachádzali prevažne v prvej polovičke knihy som už naozaj mala predstavu o Celaeninej kráse. Potom odzbrojila pár ľudí a moje najhoršie obavy sa potvrdili. Tragická minulosť? Áno. Zručná vo všetkom, od zabíjania, cez prípravu jedov, až po jazyky? Tiež. Kráska až za hrob? Ale samozrejme. Inteligentná, s dobrou morálkou aj napriek tomu, že je vrahyňa a celkovo vzbudzujúca pocit všemožnej dokonalosti? Pri všetkých bohoch a bohyniach, ktoré fantasy svety kedy poznali, Celaena je Mary Sue.
Autorka sa snažila písať...nazvime to...ľudsky a pochopiteľne, lenže jediné, čo dosiahla je, že Celaena pôsobí trochu dosť schizofrenicky.
Ďalšie, náboženstvo, ktoré pokladám za dôležitú súčasť imaginárneho sveta, Maas zanedbala, alebo sa s ním len rozhodla nes*ať, radšej nechala našu drahú vrahyňu zaspať v kostole / chráme / omši / whatever, veď je to tak pohodlnejšie a ona sa nemusí starať.


Chaol či Dorian aneb odpočívaj v pokoji, psychológia postáv

A potom to šlo len dolu vodou. Celaenu by som zniesla. Ale...Chaol alebo Dorian? Nejde mi o milostný trojuholník, ako som spomínala, bol poslednou vecou, ktorá ma trápila. Prečo teda takýto podnadpis? Prekážali mi, obaja. Chaol alebo Dorian? Veď to je jedno, boli rovnakí.

Sarah umiestnila dej do pseudo-pseudostredoveku. Chaol, kapitán stráží, najatý, aby zabíjal tých „zlých“, alebo tých z druhej strany, ako chcete. Ako vôbec získal túto funkciu, keď sa po prebodnutí Caina zosypal? Odhodil meč a ľutoval (sa)? To sakra nemôže myslieť vážne.

Dorian? Ten sa bojí v prítomnosti otca aj nadýchnuť, hoci je dospelý. A kráľ (akože sa to vôbec volal?) je prezentovaný ako najhoršia, najkrutejšia postava, hoci nerobí vôbec nič. Dobýjanie území a získavanie moci bolo kedysi bežné, Dorian by mal byť rád, veď mu fotrík naservíruje rozsiahlu ríšu, kde bude môcť despoticky vládnuť. Človek s podobným postavením by to nebral ako on.

Cain. Cain je skôr stroj, záporák bez dobrej vlastnosti. Suma sumárum, postavy sú nereálne a Sarah J. Maas vie psychlógii postav evidentne veľmi málo.


Do toho trocha pozitivizmu

Možno sa vám zdá, že priveľa kritizujem, vravíte si: čo sakra máš? No na moju obranu, čo je to za knihu bez psychológie postáv? Možno ju tam našli, ale ja nie, čo ma pritiahlo k myšlienke, že Trón zo skla nie je až taký profesionálny, ako som si myslela.

Naopak, veľmi sa mi páčil autorkin štýl, jednoduché vety, krátke, text sa ľahko číta a baví, strany sa nám míňajú a míňajú. Taktiež je to nadšenie pre rozprávanie, ktoré z knihy priam srší a aj napriek všetkým negatívam nás presviedča o talente autorky a o tom, že sa pri tvorivom písaní cíti ako ryba vo vode. Trón zo skla mal tempo a vygradovanie deja bolo fantastické, aj keď som postavám neverila ani nos medzi očami. Tiež ma potešilo tajomno, i keď len chvíľkové.


A kam sa podela (ne)originalita?

Ten, kto aspoň trochu píše, vie dosvedčiť, že originalita je najväčší klam, zhromažďujete svoje myšlienky, snažíte sa do nich vkladať svoju dušu, no napokon zistíte, že niekto dostal ten nápad už pred vami a úspešne sa mu podarilo zrealizovať ho.

Lenže tu bolo príliš okaté, výrazné kopírovanie iných autorov, čo je už niečo iné. Férovia? Prastaré, mocné, nadpozemsky krásne, nesmrteľné (či?) bytosti so špicatými ušami, ktoré už opustili svet? Znie vám to povedome? A čo boj s Temným pánom? To tu máme už 2 razy, najskôr pri Tolkienovi a potom pri Rowlingovej. A keď dala Nehemia Celaene meno Elentiya, pripomenula sa mi Galadriel a Mithrandir ako nové, elfské meno pre Gandalfa.

Je pravda, že Tolkien čiastočne čerpal zo severskej mytológie, lenže tá už je srk-naskrz vybrakovaná, takže wyrdruny, ktoré dala Sarah do svojich kníh, si naozaj mohla odpustiť, rovnako ako priechody do iných svetov či rituály s ľudskými obeťami. Už som napoly čakala, kedy na mňa vyskočí Yggdrasil a priletia Valkýry.

Atmosférou mi Trón zo skla pripomínal Selekciu, hrad zo skla Mesto skla a súboje, ktoré sa vymkli kontrole Hunger Games.
Čo bola veľká škoda, pretože som od tejto knihy veľa očakávala, a tento aspekt ma sklamal asi najviac. Moja otázka teda znela: Koľko nápadov je vlastne autorkiných?



ZHRNUTIE:
Trón zo skla je fajn, pokiaľ nemáte čo čítať, alebo ste maximálne tolerantní voči vykrádaniu (možno aj vašich obľúbených) spisovateľov, zvládnete menej komplexné línie a nepotrpíte si na psychológiu postáv v pokročilom štádiu. Ďalej odporúčam fanúšikom milostných trojuholníkov a sladkej romantiky, keď kašlete na to, že príslušníci mužského pohlavia to tak neberú.
Nečakajte, že hlavná hrdinka bude Ezio Auditore v sukni.

★★✩✩✩
2* Za spád, gradáciu deja, autorkin štýl písania a nadšenie.

Hawk, som mŕtva.

4 komentáre :

  1. Tak tohle je snad poprvé, co jsem se setkala s takhle negativní recenzí. Inu, já sama jsme se do téhle série zamilovala a stala se jednou z mých nejoblíbenějších, takže logicky s tebou v mnoha ohledech nesouhlasím, i když na jednu stranu máš pravdu - já jsem ze začátku očekávala taky něco trošku jiného, ale líbilo se mi i to, co jsem dostala :)
    Lory Humble

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ani ja som sa ešte s tak negatívnou recenziou nestretla :D
      Tak to ti závidím tvoju spokojnosť :D

      Odstrániť
  2. Presne si to vystihla! :D Nechápem, prečo si to všetci tak zamilovali, veď žiadna najepickejšia postava všetkých čias sa vôbec nekonala. Perfektná recenzia! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne.
      O to miesto najepickejšej postavy sa môžu pobiť tak Sherlock Holmes, Tyrion Lannister, Hannibal Lecter a Dorian Gray. A pre mňa ešte aj Frodo.

      Odstrániť