stránky

23. 7. 2016

Zo zákulisia príbehov #6: Editovanie


Opäť Vás vítam pri článku, kde môžme spoločne nahlianuť do zákulisia našich príbehov, podeliť sa o súsenosti či posťažovať sa. Ako vždy, aj tento mesiac môžte naskočiť, a to na stránke Moon alebo Lyn.
Moje verzie článkov zo série Zo zákulisia príbehov nájdete tu.

EDITOVANIE

Úprimne, editovanie ako téma ma vôbec nepotešilo. Prečo? Opravy patria k príbehu a každý spisovateľ, amatérsky či iný, sa to musí naučiť. Editovať som plánovala až po dokončení príbehu. A tu je zádrheľ, žiaden príbeh som totiž nikdy neukončila.


1. Opravujete si príbeh postupne po kapitolách alebo až keď ho celý dopíšete?

Nikdy mi nenapadlo, že by som mohla príbeh upravovať po kapitolách a teraz sa mi to vidí ako dobrý nápad, človek si tak ľahšie uvedomí logické nedostatky. Nie však editovať hneď po dopísaní danej kapitoly, ja by som najskôr napísala aspoň štyri. Potom by som sa pustila do opráv prvej kapitoly, zatiaľčo by som písala piatu. Po dokončení príbehu by nastalo celkové editovanie, do úvahy by som brala príbeh ako celok. Ideálna by teda podľa mňa bola kombinácia oboch. Keby bolo keby...



2. Je pre vás gramatika dôležitá? 

Gramatika je dôležitá pre každého, kto to chce niekam dotiahnuť. Nielen pre spisovateľov, každý kultivovaný človek by mal ovládať gramatiku. Nehovorím len o prípadoch, keď nejaký inteligent napíše "umiť sa", slová "svojím" a "svojim" nie sú to isté. Hrúbky mi spôsobujú krvácanie do mozgu.


3. Viete si odsledovať logické chyby?

 Myslím, Dúfam, že áno. Je to síce veľmi široký pojem, ale väčšina zbehlejších písajúcich, ktorí už majú čo-to za sebou si vo veľkej miere vie uvedomiť, čo dáva zmysel a čo nie.
A ja som predsa INTJ.


4. Ako často prepisujete? 

Túto otázku som veľmi nepochopila. Teda...pochopila, ale nepochopila. Ak je prepisovaním myslené to, že po dopísaní príbeh editujem, potom máte odpoveď v otázke prvej. Ak môžem do úvahy vziať aj to, že píšem, píšem a píšem, a tu zrazu zistím, že mi nejaká veta nedáva zmysel, alebo je naformulovaná tak, že sa to nehodí ku zvyšku textu, preštylizujem ju. A čím viac takto prepisujem, tým sú myšlienky zložitejšie a komplikovajšie podané, či pospájané do akýchsi zláštnych súvetí. Napríklad:

Hoci mohol byť Redford za svojich časov uznávaný psychiater, roky si na ňom vybrali svoju daň, vyzeral fyzicky, i keď intelektuálne nie veľmi, zanedbalo, a obyčajný pohľad na neho menil Markov ľadový pokoj na chladnú zúrivosť a napĺňal ho nutkaním nájsť akékoľvek využitie pre skladací nožík, ktorý mu driemal vo vrecku.
 (z príbehu Útočisko, unus, časť ktorú ešte nájdete aj na Wattpade) 

Viem, že takýto štýl neulahodí každému, no som naň hrdá, pretože iba málo ľudí by vetu poskladalo podobným spôsobom.


5. Čo si myslíte o škrtaní? 

Vec názoru. Vyškrtnúť zbytočné pasáže sa môže zdať užitočné. Moje príbehy sú plné obdobných častí, ktorých by som sa nezbavila, pretože nepíšem pre iných, ale pre seba. Je pekné, ak niekto vaše dielko objektívne zhodnotí, ale takých ľudí je málo. Vezmite si takých knižných recenzentov. Kopa z nich hodnotí knihu štýlom bavila-nebavila, neberú do úvahy psychologické hľadisko, hlbšie myšlienky, alegóriu, komplexnosť deja.

Keď má niekto dobrý štýl, môže písať aj o párení mravcov a čitateľa to zaujme a predovšetkým bude baviť. Takéto hodnotenie je povrchné a k smiechu. Možno nie je dotyčný hodný toho, aby sa mu literatúra prihovárala...
Pasáže, ktoré teda nepomáhajú deju napredovať mi neprekážajú a ak ma aj nudia, neohodnotím preto knihu jednou hviezdičkou.

Niektoré pasáže sú zasa škrtané preto, lebo sa stávajú akýmisi nepodarkami. Ak nie sú dôležité pre dej, môžte ich vymazať. Ak sú, môžete ich prepísať.

Nie som proti škrtaniu, ani za, zhrniem to teda tak, že ak to zvýši celkovú kvalitu príbehu, hor sa do toho! :D


6. Ako dlho vám trvajú opravy na jednom príbehu? 

Určite dlho.


7. Máte nejaké „prekliate slová“*?

No, avšak, keby, ako, akoby, to, taký, akýsi, oči, pery, úsmev, jej, častokrát, slovesá byť a mať...

*slová, ktoré sa vám často v príbehu opakujú, aj keď si to najprv nevšimnete a potom ich máte problém zmazať


8. Dokážete z príbehu vymazať postavy alebo, naopak, nejaké tam pridať, keď je už text dopísaný? 

Predpokladám, že nie. Vzťahy mojich postáv bývajú poprepájané, charaktery zasa zžité s dejom.


9. Viete sami seba skritizovať? Napíšte tri priznania o vašich silných stránkach a tri o vašich slabých stránkach v písaní.

Skritizovať sa viem, som veľký perfekcionista. Ale nechávam to na druhých. Nechcem samú seba zhadzovať a okrem toho, pokiaľ ide o moje dielka, nemôžem si byť istá vlastnou objektívnosťou.
Začnem teda silnými stránkami. Len nech to nevyznie narsiticky...Sú to len slová...

OPISY: Dokážem detailne opísať takmer čokoľvek a považujem to za dôležitý aspekt mojich príbehov, nakoľko píšem predovšetkým fantasy, v ktorom sa bez detailneších opisov takmer nepohnete.
FANTÁZIA NA TVORENIE SVETA: Worldbuilding je viac ako len zábavkou. Napriek tomu, že vytváranie vlastného sveta, jeho geografie, lesov, pohorí, púští, jaskyní či plání, pevností a hradov, histórie, politiky, postáv, rás, jazykov, zákonov a intríg je vážna sranda, mám preň istý typ...nadšenia a fantázie, s ktorými ide všetko ľahšie.
PSYCHOLÓGIA POSTÁV: Postavy by mali mať okrem zaujímavého života aj niečo vnútri. A nemyslím tým orgány. Činy (nielen) protagonistu sú dôsledkom udalostí, ktoré sa mu v minulosti pritrafili a zmenili mu pár koliečok v mozgu. Nezáleží na tom, či má vaša postava charakter psychopata (čo mimochodom vôbec nie je ťažké písanie), je to 47 ročný muž trpiaci paranoidnou schizofréniou, princezná uväznená vo veži stráženej drakom, typická slovenská tínedžerka, manažérka, ktorá sa snaží zbaliť svoho kolegu alebo bezdomovec, ktorý pri Tescu predáva NotaBene.
Psychológii postáv kladiem veľký dôraz, čo už je pri dnešnej literatúre časť úspechu.


A teraz slabé stránky.
DLHÉ VETY PRI AKČNEJŠÍCH SCÉNKACH: Pri písaní často skladám slová do dlhých súvetí, čo sa nie vždy ukáže ako pozitívum. Pri pasážach plných akcie je vraj lepšie používať kratšie vety pre spád a odľahčenie. Zabúdam na to.
UŽÍVAM SI KRV A BRUTALITU: Otvorená zlomenina? To nič nie je. Pridám ešte odťatie ruky, otras mozgu, prepichnuté pľúca, neskôr oskalpovanie a nakoniec ten chudák zomrie mučeníckou smrťou. Predtým samozrejme príde o všetkých priateľov a skonfiškujú mu majetok. Niektorí píšúci sú na hrdí na radosť z drastických scén, ale treba pamätať na to, že nie každý čitateľ uvíta lietajúce črevá.
NEDOKÁŽEM PÍSAŤ PRAVIDELNE: Každú chvíľu mám spisovateľký blok, všeličím sa nechávam rozplylovať a potom sa musím do písania nútiť a výsledok je tak katastrofálny, že by som ho nedala čítať ani najhoršiemu nepriateľovi. :D

A čo vy? Vie zhodnotiť slabé a silné stránky svojho písania? Je pre Vás editovanie ťažšie ako samotné písanie?

1 komentár :

  1. "Editovať som plánovala až po dokončení príbehu. A tu je zádrheľ, žiaden príbeh som totiž nikdy neukončila." - tak to přesně vystihuje mojí současnou situaci. Já se s ním živořím už ani nevím jak dlouho a pořád jsem ještě neušla ani polovinu cesty za jeho úplným dokončení. Sice gramatice a podobným záležitostem přikládám poměrně velkou váhu, ale upřímně - já editování nemůžu vystát. Teď jsem se zapřemýšlela nad tou otázkou postav... přidat bych je asi dokázala, to dělám pořád, ale ubrat... fíha.

    Lory Humble

    OdpovedaťOdstrániť