Možno si práve vravíte, o čom je, preboha, tento krátky článok. Vec sa má tak, že sa poslednou dobou na každom rohu stretávame s výrazom fantasy-maniak (alebo fantasymaniak a fantasy maniak, veď na tom nezáleží). Vtipné je, že sa títo maniaci často ani len netušia, o čo to fantasy vôbec je. Keď sa ich na to spýtate, povedia Vám, že fantasy je knižný žáner. A keď sa ich popýtate na obľúbenú fantasy knihu, spomenú akurát tak Mesto kostí či Hry o život (ak si niekto myslí, že Hry o život spadajú do tejto kategórie, nepomôže mu ani svätená voda). A vtedy by som sa najradšej zakopala. Alebo šla si po poriadne veľký nôž.
Aby ste si nemysleli, že týmto článkom len odháňam zlú náladu, to nie je pravda. No nestáva sa, že sa niekto nabúra do vášho živla, vystatuje sa a pritom nič nevie? Ako keď kvantového chemika poučuje človek, ktorý netuší, že hodnota spinového čísla je ±½ (a keď už to viem ja, znamená to, že je to základná informácia) alebo historika poúčame o Spartakovom povstaní.
Fantasy nie je len knižný žáner, taktiež je umeleckým žánrom. Zahŕňa filmy, umenie, spôsob obliekania...
Teraz neviem, či sa na týchto ľuďoch smiať, alebo ich ľutovať.A vážne rozmýšľam, či je slovo "maniak" vhodné.
Aby som to zhrnula, prečítanie dvoch kníh od Cassaandry Clare z Vás fantasy-maniaka neurobí. No ak sa za neho považujete, skúste si odpovedať na pár otázok:
Koľko fantasy kníh, teraz myslím skutočné, pôvodné fantasy, nie young adult romance s upírmi, ste prečítali? A čo filmy, seriály? Hráte RPGčka? Čítali ste Eddu? Viete vôbec, čo to je? Kreslíte, píšete, tvoríte, živíte svojho ducha, hladného po veciach podobného typu?
Pretože ak nepoznáte rozdiel medzi goblinom a hobgoblinom, neviete, že drak s dvoma nohami nie je drak a meč, luk a dýka sú jediné zbrane, ktoré poznáte, nemáte najmenší dôvod sa pýšiť touto nálepkou. S fantasy idú ruka v ruke aj mytológia, história, stratégia a tvorivosť.
